Slovenská nová Ves

V rannom stredoveku sa vyvinuli na území Slovenskej Novej Vsi dve obce: Krtvelíš a o čosi mladšia Slovenská Nová Ves. S menom Krtvelíš sa v listinách po prvýkrát stretávame v roku 1243. V darovacej listine vydanej uhorským kráľom Belom IV. sa popisujú hranice Zelenča. Slovenská Nová Ves sa po prvýkrát spomína síce už v listine hlásiacej sa do roku 1245, ale tento dokument bol sfalšovaný pravdepodobne na začiatku 15.storočia. Prvá overená písomná zmienka o mladšej časti našej obce je až z konca 14.storočia. V 1.polovici 16.storočia tunajšie územie spustošili Turci. Slovenská Nová Ves i Krtvelíš boli v rukách viacerých majiteľov, ktorí sa často striedali. SNV patrila v roku 1553 trnavským klariskám a rodine Foldešovcov. Neskôr sa časti oboch obcí dostali do rúk Baťániovcom a spríbuzneným Peréniovcov a Andrášiovcov. Od 16.storočia patril Krtvelíš do panstva Červený Kameň, ktoré vlastnila významná šľachtická rodina Pálfiovcov. V 18. storočí boli majiteľmi Slovenskej Novej Vsi Farkašovci – zemianska rodina pôvodom z Pustých Úľán. V roku 1773 získal František Ziči majetok vo Voderadoch aj s tamojším kaštieľom od svojho príbuzného. Stal sa zakladateľom tzv. voderadskej vetvy Zičiovcov. Svoje vlastníctvo postupne zväčšoval a vďaka príbuzenským zväzkom s Farkašovcami sa na prelome 18. – 19. storočia stal zemepánom v Slovenskej Novej Vsi i v Krtveliši. Po komasácii sa v roku 1857 obe obce zlúčili pod jedným názvom Slovenská Nová Ves. Do roku 1918 sa úradne používal maďarský názov – Tót Ujfalu, začiatkom 20.storočia ešte viac maďarizovaný na Vedrodoujfalu.

Podujatia v obci: