Keď v roku 1243 uhorský kráľ Belo IV. daroval bratislavskému mešťanovi Wochovi za pomoc v boji proti Tatárom územie dnešnej obce Pác nazývané terra Pachv, spísal o tom listinu, ktorá dnes predstavuje najstaršiu zachovanú písomnú zmienku o Páci. Odvtedy uplynulo 770 rokov. Kráľ Belo IV. ani mešťanosta Woch si určite neuvedomovali, že na tomto mieste bola civilizácia vysokej úrovne prítomná už 1000 rokov pred nimi, a to v podobe rímskej vojenskej stanice. A Rimania netušili, že na poliach za mlynom hospodárili ľudia už minimálne 5000 rokov pred nimi, teda v mladšej dobe kamennej, z ktorej pochádzajú najstaršie archeologické nálezy na Páci.
Pác je malá obec s veľkou históriou. Spomedzi troch častí obce Cífer má Pác najbohatšie praveké, staroveké i stredoveké náleziská a stojí v nej najstaršia stavba nielen Cífera, ale aj širokého okolia – stredoveký kostol sv. Petra a Pavla. Žírne polia v blízkosti krásneho potoka Gidra sa museli ľuďom vždy páčiť, keď tam po tisícročia žili a hospodárili. Nové národy striedali staré a po stovkách generácií Germánov, Rimanov a Slovanov prišla tá naša, dnešná. Ako mnohé iné, aj ona zdedila tento krásny kus zeme nielen preto, aby tu prežívala, ale aj preto, aby ho uchránila a zveľadila...
V sobotu 29. júna 2013 sa budú konať Oslavy 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci Pác